Patrím medzi tie šťastné ženy, ktorým sa podarilo porodiť prirodzene v prítomnosti manžela, bez poranenia a bez nástrihu zdravé dieťa, ktoré mi okamžite položili na telo a v neprerušenom kontakte koža na kožu sme strávili viac ako hodinu. Stalo sa mi to nie raz, ale dvakrát a v dvoch rôznych pôrodniciach. To sa nechválim. V našich podmienkach to považujem priam za zázrak.
Zbytočné zásahy do pôrodov, rutinné nástrihy a separácia zdravých detí od zdravých matiek, hoci aj na pár minút po pôrode, je škodlivou, ale stále bežnou praxou slovenských pôrodníc. A to aj napriek tomu, že moderná veda už ponúka množstvo dôkazov o negatívnych dôsledkoch týchto zastaraných metód. Som živým dôkazom, že keď sa chce, všetko sa dá. Je však veľmi smutné, že úplné samozrejmosti stoja budúcich rodičov nemálo úsilia. Ak túžia byť okamžite po pôrode neprerušene so svojím dieťaťom, musia hľadať, pátrať, informovať sa, dožadovať sa, vyjednávať, bojovať. To, čo by malo byť automatické a normálne, považuje sa za nadštandardné. Verme, že budúcnosť nám prinesie v oblasti pôrodníctva lepšie časy.
Prvé týždne s prvým dieťatkom s odstupom času vnímam ako veľmi chaotické. Ak by som mohla dať budúcim „prvomamám“ len jednu radu, tak poviem:
„Prosím vás, v šestonedelí nič nerobte. Vôbec nič. Len sa zlaďte so svojím dieťatkom.“
Toľko som sa pripravovala na pôrod, až som sa zabudla pripraviť na to, čo bude potom. Vždy som chcela byť mamou, splní sa mi sen, určite to bude úžasné a všetko pôjde samo, hovorila som si. No akosi nešlo. Nechápte ma zle, nediala sa žiadna tragédia. Do svojho bábätka som sa zaľúbila na prvý pohľad. Ale bol to šok — uväznená v satelitnej dedinke sama celý deň s dieťaťom. Trápila som sa s dojčením, anémiou, zvykala som si na nočné vstávanie, nevedela som odhadnúť, prečo plače. Do toho návštevy, kávy, príprava krstín a milión rád, ako mám so svojím dieťaťom zaobchádzať. Smútok, neschopnosť a bezradnosť. A ešte pocit viny, že sa vôbec takto cítim. A pretvárka, že som úplne fit a v pohode. Ach.
Druhé bábo, to už bola iná káva. Bola som sebaistá, uvoľnená, spokojná. Od pôrodu kontinuálne až doteraz (a verím, že stále som, aj keď čítate tieto riadky). Niečo mi však našepkáva, že rozdiel medzi týmito dvomi situáciami nie je len v tom, že pri druhom som už vedela, do čoho idem. Isteže, určite to hrá obrovskú rolu. Nebolo by to ale také priepastné, keby som chápala, čo sa vo mne deje. Keby som rátala s tým, čo príde. Keby som to celé dokázala prijať, postaviť sa za seba a nechať si na všetko čas.
Veľmi ma teší, že pozvanie medzi odborné garantky tejto knihy prijala psychologička, dula a poradkyňa pri dojčení a nosení Katarína Godarská, ktorá aj ako viacnásobná mama preniká téme materstva a šestonedelia hlboko pod kožu. Na nasledujúcich stranách sa vám spoločne pokúsime objasniť, čo všetko sa so ženou po pôrode deje, ako sa na toto obdobie pripraviť, čo by ho mohlo uľahčiť a ako rozpoznať, kedy je na mieste vyhľadať odbornú pomoc.
Úryvok z knihy Sprievodca rodiča dnešného (Prvý rok), ktorá odpovedá na najdôležitejšie otázky prvého roka s dieťatkom.
Kniha vznikla pod odborným dohľadom šiestich expertiek – psychologičky, laktačnej poradkyne, pediatričky, pedagogičky pohybového vývinu dojčiat, detskej stomatologičky a výživovej terapeutky.